Veronika Kršňáková
Kone a veda? alebo od horsemanshipu k vede
Nikdy som sa nezaujímala o vedu. Dokonca vo mne toto slovo evokovalo čosi neosobné, sterilné, odtrhnuté od citov, pocitov, každodenného života. Ani nie veda ako taká, ale jej metódy. Ako sa hovorí, odriekaného chleba najväčší kus. Nikdy by som nebola uverila tomu, že práve vedecký- t.j. i objektívny- prístup k otázkam výchovy koní ma zasiahne najviac, či potvrdí práve moje rokmi pociťované názory. Boli to však názory vychádzajúce len z môjho vnútra, čiže vôbec nie objektívne a okolím potláčané dostatočne hlboko. Nikým nepotvrdené, sformulované precitlivenou dievčenskou dušou. Tak by som bola zaradená, keby som ich prezentovala v tej dobe. Neprezentovala som ich a len som sa nechala poúčať staršími a skúsenejšími, či vo svojom obore priam preslávenými. V tomto mojom nasledujúcom príspevku však nebudem prezentovať moje názory. Budem prezentovať názory vedy a tie občas doplním tými mojimi, možno trošku emočnými.:)