reklama

Roundpenning revisited

Môj posledný príspevok, anti kruhovkový, by som rada teraz osvetlila. Osvetlila vo svetle etológie. Bude to trošku opakovanie a budem sa snažiť, aby nebolo príliš citovo zafarbené.Začnem tým, na akom vysvetlení pre publikum je tento spôsob postavený a ako ho vysvetľujú ľudia od fachu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

 

Round-penning nemusí výsostne znamenať honenie koňa v kruhovej, najlepšie v čo najvyššej a najpevnejšej ohrade. Pod týmto pojmom však býva prezentované hlavne toto. Najradšej by som priamo odpísalal návod- ako keby nešlo o bytosť, ale o nejaký stroj- zo slávne preslávenej knižky Montyho Robertsa so sentimentálnym názvom Muž, který naslouchá koním. Bohužiaľ, túto knižku nevlastním. Inak by som rada do nej ešte po niekoľkých rokoch opäť nazrela.

Spočíva to v tom, že koňa naháňate po ohrade. Konskou rečou je reč tela. Keďže telo je ich jediný komunikačný prostriedok, sú veľmi citlivé na každý náš pohyb, na každé zdvihnutie malíčka, ktoré si my, málo seba-vedomí ľudia, ani neuvedomujeme. Takže, odháňate tohto koňa rečou vášho tela. Teraz sa to budem snažiť vysvetliť tak ako to podáva Monty a vraj je to založené na pozorovaniach divokých koní:

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vy predstavujete vodcu stáda a tento vodca stáda odháňa zo stáda jedince, ktoré „neposlúchajú" a rušia pokoj. Kôň ako zviera lovené a stádové, sociálne potrebuje niekam patriť , lebo sám by sa dravcom na každom rohu číhajúcim len tak neubránil. Minimálne by bola šanca 1:1, že padne za obeť. Ak predpokladáme veľkosť stáda 8 koní, už sa jeho šanca na prežitie zvyšuje. Nieže by si kôň bol toho vedomý, ale evolúcia ho naučila.

Takže, tento kôň, ktorý je odohnaný zo stáda za svoje „výstrelky" alebo nevhodné správanie, cíti potrebu niekam patriť a patrične dáva najavo, že sa chce k stádu vrátiť, že „ľutuje" svoje nevhodné správanie a že sa ospravedlňuje a už to neurobí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako vieme, že k tomuto dochádza? Jednoducho. Kôň skloní hlavu, začne sa oblizovať, natočí ucho smerom k nám, poprípade i zastaví a otočí sa hlavou k nám a čaká, aby sme ho priali. Veľmi dôležitý je timing. Vedieť, kedy prestať koňa naháňať a otočiť sa mu chrbtom, teda ak si dobre pamätám, MOnty tam vraví niečo o 45 stupňovom uhle. A koník príde. To je to slávne join-up. To je to nadviazanie vzťahu, že chce byť s vami kamarát a že vás berie ako vodcu. Trošku totalitný pohľad, ale budiš. A či vás skutočne dostatočne rešpektuje? Overíte si to tak, že vás kôň nasleduje- follow-up, keď začnete kráčať preč od neho. Dobrý koniar vie presne určiť, či má kôň v niektorej sekunde tendenciu vás nenasledovať a pri „predstavení" pred publikom dokáže svoje pohyby prispôsobiť tak, aby ten dotyčný kôň ho nasledoval. Ale, ak nenasleduje? Jednoduchá odpoveď. Nemá dostatočný rešpekt, nie je podriadený, teda pardon, kamarát- každý používa inú terminológiu, kto sa v tom má vyznať- a vy ho zase od seba opäť odoženiete. V podstate je to trest.

SkryťVypnúť reklamu
reklama


Tak, to by bolo také krátke zhrnutie. Na pripomienku Barbuteho by som rada dodala, ze to moze trvat 5 minut i tie tri hodiny. Záleží predovšetkým od koňa a od skúsenosti človečej. Rada sa nechám poučiť od skúsenejších v tomto smere, ak som na niečo zabudla. Join-up som robila naposledy pred 4 rokmi.

A čo pohľad z druhej strany.

 Mnohí to robia tak, že koňa najskôr vyhladkajú a potom ho začnú naháňať.Čo na to ten kôň? Ako to má chápať? Teraz ma hladkali a zrazu ma odháňajú? MNo, kôň si vie spojiť dva a dva a veľmi dobre si uvedomuje následnosti v jeho správaní a v našich reakciách. Preto niektorým tak dobre funguje trest. Alebo positivie reinforcement- z druhej strany. Ak by bol urobil niečo „nežiadúce"- kopol napr. a následne v tej sekunde by ste ho odohnali vedel by, že to bolo za to kopnutie- bol to trest a že by to už robiť nemal.- (otázka je tiež, čo je to to nežiadúce, je to jeho spôsob reči a tým nám dáva najavo svoj pohľad, reaguje na to, čo hovoríme my. Vykopávanie je často prejavom stresu, nie útoku alebo ako sa to prezentuje, že „serem na teba") Ale namiesto rany bičom- na ktorú sa dobre nepozerá a nie je veľmi obľúbená v horsemanshipovskej teminológií, dokonca sa jej vystríhajú-ho z ničoho nič začnete naháňať. Jeho priestor k záchrane je oklieštený, nemôže utekať tak ďaleko ako chce, aby sa vyhol vášmu nátlakovému správaniu. Kde je príliš veľa tlaku, začína stres. Stres kone prejavujú práve prežúvaním, zalizovaním- veľakrát pri týchto honičkách kone úplne vyplazujú jazyk pri oblizovaní, hladina adrenalínu je zvýšená, v ústach sucho, srdečný tep je zvýšený. Prichádza k človeku pretože pochopí na základe učenia sa, že vtedy naháňanie prestane. Pokiaľ vás nenasleduje, na niekoľkýkrát to tiež pochopí, že ak nebude za vami chodiť, tak bude musieť behať, mrhať drahocennou energiou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Správanie, ktoré človek prezentuje je agresívne, dominantné. Bezdôvodné. Vychádza z teórie, že v stáde je alfa jedinec, ktorý je najdominantnejší, najvyššie v hierarchií postavený a všetci ho rešpektujú. Kone v stáde však síce majú svoju hierarchiu, ale nie je založená na buzerovacom naháňaní a odháňaní. Stádo „vedie" hlavná kobyla. Používam terminológiu etológa Andyho Becka, ktorý ju nevolá vedúca, ale hlavná, pretože ona stádo nevedie. Ako sa stala hlavnou? Tým, že poskytuje istotu ostatným členom a že u nej im nehrozí nebezpečenstvo odohnania. Vedia, že pri nej je pokoj. Je hlavná, pretože si ju „zvolili", nie preto, že si to vydobyla. Stádo môže viesť akýkoľvek kôň- akýkoľvek kôň určuje smer pasenia sa celého stáda. A v čase úniku pred predátorom hlavná kobyla so svojimi potomkami je držaná a chránená v jadre a hierarchicky sa to posúva smerom k perifériu stáda- podľa Andyho Becka.

Bola som viackrát svedkom takéhoto naháňacieho správania u domestikovaných koní žijúcich vo „voľnosti" na 20 ha pasienkoch. Začínalo to presne tak ako v kruhovej ohrade- bezdôvodne. Jednotlivé slabšie kone boli tým silnejším naháňané niekoľko dní, držané úplne na okraji stáda. Svojím správaním nijak neprovokovali. Boli naháňané po obvode pasienkov. Čo by sa udialo v divočine? Takýto kôň by jednoducho zo stáda odišiel. Keďže kone žijú v háremoch- jeden žrebec a kobyly, plus potomkovia- takáto buzerovaná kobyla by bola veľmi rýchlo ukradnutá iným žrebcom s inou skupinou.

 Dominancia vzrastá pokiaľ nie je dostatok zdrojov potravy či vody potrebnej na prežitie. Vtedy naozaj prežíva ten najsilnejší jedinec, ten najagresívnejší, ktorý sa napije prvý a zje to najlepšie. Ale len preto, že ostatní sa ho boja. To však v prírode nenastáva často. Oveľa častejšie to však nastáva pri domestikovaných koňoch, nedokážu žiť jeden pri druhom, pretože ich potreby nie sú dostatočne naplnené. Pokiaľ majú dostatok priestoru, pevné nemeniace sa zloženie stáda, nemajú bolesti. Kone však v divočine žijú spolu na základe dohody. Krásne to vidieť vo filme Cloud: The wild stallion of the Rockies.

Každý- či človek či kôň- sa nenachádza rád v prítomnosti agresívnych jedincov. Prečo potom stavať svoj vzťah s koňom na agresívnom správaní? Je to rýchle. Nie je to však vzťah. Skúsený človek behom pol hodiny má koňa, ktorý nekope, nehryzie- ak to predtým robil- a rešpektuje vás, váš priestor vaše požiadavky. Ale prečo? Pretože nemá na výber. Nevyliečili ste príčinu, nedali ste koňovi možnosť konať inak. Keby sa nebol podriadil, bol by behal v kruhovke až do skonania. A to predsa nie je cieľom života. Život chce byť udržaný pri živote, tak podľa toho si i vyberá menšie zlo.

Keď kôň kope, či hryzie. Má to svoju príčinu. Tou príčinou môžu byť bolesti, sociálna deprivácia a následné nevhodné učenie zo strany človeka, zdravotné problémy, nedôvera, rezignácia... Príčin je veľa. A ako získať skutočnú dôveru? Veľmi pekne sa na to pozerá Mark Rashid. On síce pracuje s koňmi v round-pene, ale nie za účelom naháňania.

 Najistejšie je pracovať s koňom tak, že mu necháte otvorenú bránku jazdiarne a on sám vám povie, nakoľko správne s ním zachádzate a či ho dostatočne motivujete, aby sa sám rozhodol, že mu to stojí za to s vami zdieľať priestor a čas. Na to je však potrebné poznať možnosti učenia a „nástrojov", ktoré človek používa bez toho, že by o tom vedel a preto mnohokrát veľmi nesprávne. Tieto nástroje sú známe pod pojmami positive and negative reinforcement, positive and negative punishment. Avšak nielen to, ale i životné podmienky koňa ovplyvňujú jeho správanie- dokonca by som povedala, že preto, aby ste boli schopní s koňom pracovať takýmto spôsobom- s otvorenými dverami- potrebuje mať kôň naplnené základné potreby., Jeho predošlé skúsenosti, jeho každodenný život, i len pozorovanie iných ľudí a koní hrá tiež dôležitú úlohu. O tom by som rada napísala čosi v najbližšom článku.

 Každopádne, práca s koňom a lá otvorené dvere nie je v dnešnej dobe žiadúca, pretože je prílis pomalá. Teda, záleži na vašej šikovnosti. A na tom, ako chcete poznat pravdu o sebe, o svojich schopnostiach zaujať koňa. A o tom, či chcete mať istotu, že kôň naozaj chce.To je však môj spôsob- bohužiaľ, nemám priestor na prácu s koňom, takže robím všetko v úplnej voľnosti a nemám dvere, ktoré by som mohla nechať otvorené:)Je to oveľa zdĺhavejšie. Ale o to poučnejšie, človek sa naučí pozorovať, čo urobil zle a teda, prečo kôň od vás odchádza. Keď sa naučíte pozorovať tieto signály, kľudne môžte dvere i zavrieť, pretože už viete podľa reakcie koňa, že či ste pritlačili príliš, či nerozumie vašej požiadavke, či jednoducho na to ešte fyzicky nemá, či proste len nemá svoj deň, či sa nudí.....Nehovorím však o tom, že človek má stáť na lúke a čakať, kým do neho blesk neudrie. Vzťah s koňom je o komunikácií a je dôležité sa najskôr naučiť jazyk vášho partnera.

 Iný spôsob, nevychádzajúci z dominantného pohľadu na fungovanie stáda, je peer attechment, či pair bond. V stáde vznikajú úzke väzby medzi dvoma jedincami. Môžu sa vyskytovať i medzi jedincami rôznych druhov- medzi koňom a kozou či somárom. Takéto dva kone zdieľajú spoločný priestor, spoločné potravové zdroje, nemajú problém jesť z jedného vedra, majú istotu jeden u druhého a vôbec nezáleží na ich hierarchickom postavení. Jeden z dvojice môže byť postavený najvyššie a druhý ďaleko pod ním, ale medzi týmito dvomi nedochádza k "priekom". Dokonca ten vyššie postavený chráni svojho hierarchicky postaveného druha. Okrem zdieľania dochádza medzi nimi i k vzájomnému čisteniu sa. Ale o takýchto väzbách napíšem čosi v ďalších mojich zamysleniach.

Veronika Kršňáková

Veronika Kršňáková

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Snažím sa poznať všetko o bytostiach zvaných kone. Pod "všetko" sa skrýva to, čo je pre nás ľudí poznateľné a mne osobne cez moje vedomie práve prístupné a pochopiteľné.Som vedome podivný prípad, pretože, to čo väčšina považuje za normálne vo vzťahu k týmto zvieratám, je pre mňa priam nežiadúce, mnohokrát až trestuhodné. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu